Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História základnej školy

Začiatky školského organizovaného života v Lúčkach sa začali písať v roku 1824, keď erár postavil budovu školu. Manuálne práce a povoz vykonávali lúčanskí občania. Budova mala jednu triedu a pre učiteľa jednoizbový byt s kuchyňou a gazdovskými staviskami.

Dňa 3.júla 1825 sa uskutočnila slávnostná kanonizačná vizitácia, ktorej sa zúčastnil spišský biskup Jozef Bielik a župan Ignác Detrich s podžupanom Antonom Rakovským, čo možno považovať za slávnostné otvorenie školy. Vyučovanie sa začalo roku 1825 a jeho obsahom bolo čítanie, písanie, rátanie a náboženstvo. Do školy chodilo 54 žiakov. Prvým učiteľom bol 29 – ročný, ženatý, diplomovaný učiteľ Andrej Jurčák. Po jeho smrti nastúpil ako učiteľJán Mattyašovský, ktorý v miestnej škole pôsobil do roku 1890. Po ňom sa učiteľom stal Ján Blahunka. Keďže do konca 19. storočia vzrástol počet obyvateľov v Lúčkach viac ako o tretinu, pribudlo v obci aj školopovinných detí vo veku 6 – 11 rokov a v r. 1900 bolo 187 detí v tomto veku. Stará učebňa už nevyhovovala. Na rozšírenie školských priestorov sa podujalo urbárske spoločenstvo, ktoré získalo 5190 zlatých – obnos potrebný na výstavbu – predajom urbárskej hory. Prvým a dočasným učiteľom bol Ján Brčík, ale potom za riadnu učiteľku bola zvolená Eugénia Padelová

Vyučovanie bolo rozdelené tak, že chlapci od 1. po 6. ročník chodili do „starej erárskej školy“ a dievčatá do novej urbárskej školy pri kostole. Po Jánovi Brčíkovi krátko pôsobil JánKňazovický a jeho nástupcom sa stal Michael Belluš

V období rokov 1905 - 1911, keď boli vážne a ostré spory medzi obyvateľstvom a maďarónskym kňazom Szmizsárom, veľa rodičov na protest neposielalo deti do školy. Národné povedomie v predchádzajúcom období prebudil Jozef Mašura a Ladislav Moyš

Aj napriek týmto udalostiam sa často v oboch triedach tiesnilo po 90 žiakov a navyše tu bola predvídavosť, že spory nemôžu trvať večne. Preto členovia urbáru v rokoch 1907 – 1908 za 16 000 korún postavili ďalšiu urbársku školu na Kapustiskách. Základnými učebnými pomôckami žiakov v tom čase boli tabuľka a griflík. Učiteľom v novej škole sa stal Dominik Matula. Jeho pôsobenie v škole i v obci je spojené so šírením vedomostí o ovocinárstve a záhradkárstve. V záhradách obyvateľov Lúčok pribudlo v čase jeho pôsobenia veľa ovocných stromov a začalo sa ich systematickejšie pestovanie. 

V čase vrcholenia sporu medzi obcou a kňazom Szmiszárom odišiel zo školy aj Dominik Matula a roku 1911 nastúpil František Greško, ktorý v Lúčkach zotrval štyri desaťročia a stal sa učiteľskou legendou pre celé generácie školákov. Narodil sa v marci 1886 v Liptovskej Teplej. Po skončení ľudovej školy absolvoval v roku 1905 Učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi. Od augusta 1914 do novembra 1918 bojoval na frontoch prvej svetovej vojny. Vrátil sa do Lúčok, kde si roku 1925 založil rodinu. Popri učení vyvíjal aj osvetovú činnnosť – viedol detský spevokol, nacvičoval a hrával divadlo, chodil medzi ľudí, počúval ich názory, ochotne poradil. Posledné roky pôsobil ako riaditeĺ školy. Do dôchodku odišiel v auguste 1950, do roku 1959 žil v Lúčkach a potom pri svojich deťoch v Ružomberku až do r. 1965, kedy zomrel.

V roku 1918 odchádza z Lúčok učiteľ Michael Belluš a na jeho miesto je zvolená Margita Smrečániová, ktorá po polroku odchádza a jej miesto zaujal Ján Laššák

V roku 1924 bola rekonštruovaná nákladom 18 000 korún erárska škola s nevyhovujúcim učiteľským bytom. V trojtriednej ľudovej škole bol počet žiakov vzhľadom na priestory, ale aj vzhľadom na počet učiteľov, predimenzovaný. V školskom roku 1923/1924 na troch vyučujúcich pripadalo 155 žiakov a v školskom roku 1929/1930 sa v ôsmich ročníkoch v troch miestnostiach tiesnilo 235 žiakov. Neúnosná situácia sa aspoň čiastočne vyriešila tak, že sa v prenajatej miestnosti v súkromnom dome v školskom roku 1931/1932 zriadila ďalšia trieda. Okrem troch učiteľov - Jozefa Bajačka, Jána Laššáka a Františka Grešku – učila dievčenské ručné práce bezplatne Anna Bajačková.

V snahe odstrániť negramotnosť, ako smutné dedičstvo z obdobia Rakúsko – Uhorska, bol zriadený v školskom roku 1923/1924 pri ľudovej škole kurz pre analfabetov a v roku 1924 z iniciatívy ľudovej správy začala pôsobiť dvojročná ľudová škola hospodárska. Bola určená pre 14 – 16 ročnú mládež, ktorá nepokračovala ďalej v štúdiu a ako z jej názvu vyplýva, poskytovala teoretické a praktické vzdelanie, potrebné pre hospodárenie v domácnosti a na gazdovstve.

V školskom roku 1931/1932 sa začalo uvažovať o výstavbe centrálnej školy. Plány na novostavbu vypracoval Andrej Janček. Krajinský úrad poslal na jej výstavbu sumu 100 000 korún. Stavebný dozor vykonával murársky majster Andrej Murín z Lúčok.

K učiteľom pribudla Mária Lojdlová, ktorá tu pôsobila až do školského roku 1937/1938. Vystriedala ju Vilma Šedová. 

V školskom roku 1939/1940 zavládla mimoriadne tuhá zima, keď teplota klesala až na -28 oC a učebne sa dali vykúriť len na 8 oC. Pre nedostatok paliva bola škola zatvorená 2 týždne.

Škola aj naďalej zápasila s nedostatkom základného inventáru. Až postupne sa situácia zlepšila, napr. v máji 1943 bol škole pridelený prvý premietací prístroj. 

Počas rokov vojny poklesla úroveň dochádzky žiakov do školy a spôsobil to aj vzostup cien základných druhov potravín. Aj napriek tomu bol v školskom roku 1943/1944 vytvorený žiacky spevokol, ktorý viedli Jozef Bajaček a Ján Laššák.

Vyučovanie v roku 1944 začalo až 23. októbra, ale už 20. januára 1945 bolo opäť prerušené, keď Nemci po obsadení obce začali používať aj školské priestory. 

Ráno 5. apríla 1945 sa rozozvučali zvony slobody a 23. apríla sa už začalo riadne vyučovanie.

Posledný decembrový deň v roku 1945 sa stal riaditeľom školy František Greško

V školskom roku 1946/1947 učitelia František Greško, Ján Laššák, Júlia Mikesková, Mária Hollá, Florián Remenár, Ladislav Mikeska učili v šiestich triedach 233 žiakov. 

V nasledujúcom školskom roku začala svoju činnosť novozriadená Meštianska škola v Liptovskej Teplej, preto poklesol v Lúčkach počet tried na päť. Z Lúčok do Liptovskej Teplej chodilo približne 85 žiakov. 

V školskom roku 1950/1951 došlo opäť k zmenám v učiteľskom kolektíve a novým riaditeľom školy sa stal Florián Remenár. Za predsedu Združenia rodičov a priateľov školy (bolo vytvorené po februári 1948) bol zvolený Tomáš Jandura. 

V školskom roku 1951/1952, po odchode manželov Mikeskovcov, prichádzajú do školy Emília a Eugen Matiašovskovci.

V januári 1952 bola v Lúčkach založená Pionierska organizácia ČSM

Školský rok 1953/1954 bol v znamení nového školského zákona, na základe ktorého došlo aj k reorganizácii Základnej školy v Lúčkach. Zostala tu škola s piatimi triedami. Vo februári 1954 sa žiaci začali učiť podľa nových pravidiel slovenského pravopisu.

Pre školský rok 1954/1955 bolo charakteristické, že sa začalo učiť podľa nových učebných osnov a žiakom sa dostali do rúk nové učebnice. V škole sa organizujú prvé záujmové krúžky, a to mičurinský a čitateľský. Prvýkrát v rámci školských výletov sa žiaci dostávajú do Vysokých Tatier.

V tom istom roku bola urobená generálna oprava školskej budovy v náklade 180 000 korún. Boli tu zriadené 2 triedy, vybudované šatňové priestory a kabinet. Škola mala v tom čase už šesť učební, päť ročníkov so siedmimi triedami. V prvom a druhom ročníku sú dve paralelné triedy.

V školskom roku 1956/1957 vzrástol počet žiakov na 235.

Prvého septembra 1957 bola vytvorená Osemročná stredná škola v Lúčkach a o rok neskôr dochádza aj k zmene vo vedení školy. Funkciou riaditeľa školy bol poverený Ignác Balko a zástupcom riaditeľa sa stal Juraj Juriss. V ôsmich ročníkoch bolo 11 tried a 350 žiakov. V škole pôsobilo už 13 učiteľov. Do školy v Lúčkach dochádzali v tom čase do 5.- 8. ročníka aj žiaci z Kalamien.

Na začiatku školského roku 1959/1960 sa stáva riaditeľom školy Jozef Húšťa. V šesťdesiatych rokoch mala škola najväčší počet tried a žiakov vo svojej histórii, aj v porovnaní s dneškom. V niektorých rokoch to bolo až 17 tried so 470 žiakmi, ktorých učilo 21 učiteľov. Po odchode Juraja Jurissa do dôchodku sa od 1.9.1963 stáva zástupcom riaditeľa školy Ignác Balko.

V roku 1960 sa osemročná stredná škola mení na Základnú deväťročnú školu v Lúčkach.

Aj po prístavbe, ukončenej v roku 1967, bolo nutné organizovať vyučovanie na smeny. K poklesu počtu tried aj žiakov a učiteľov dochádza najmä po roku 1975, keď sú žiaci z Kalamien presunutí do ZDŠ v Liptovskej Teplej.

Zo záujmových krúžkov v tomto období dosahuje najväčšie úspechy folklórny súbor Plamienok pod vedením p.učiteľky Marty Murínovej. Pravidelne sa zúčastňuje na Folklórnom festivale detských súborov v Likavke, ale aj na okresných prehliadkach.