Dominik Ševc

Narodil sa v pltníckej rodine ako deviate dieťa 12. marca 1895. Pred prvou svetovou vojnou sa vyučil krajčírskemu remeslu u Mešku na Nemeckej ulici v Ružomberku. Počas prvej svetovej vojny sa dostal do légií, no ako portnoj - krajčír pôsobil aj v revolučnej Červenej armáde. Vrátil sa zo zajatia a z cudziny a rozmýšľal:

Šuhajko môj milý, škoda ti je túlať sa za vidinami, 
v cudzine hrdlačiť, cudzím plniť plány.
Národ žije doma, na svojom si rastie,
sebe tam prospieva, nôti si ako chce.

Preto sa vrátil a žil tu medzi svojimi, aby šesťdesiat rokov svojho života bytostne spojil s osvetou, kultúrou a životom Lúčok. Bol ochotnícky divadelník, choreograf, skladateĺ vinšov, dotvárateľ piesní a tvoriteľ krojov.

Dvadsať rokov bol činovníkom v hasičskom zbore - tajomníkom a kultúrnym referentom. Pätnásť rokov viedol mladých v telovýchovnej jednote. 
Po celý život mu bytostne záležalo na kultúrnom živote Lúčok, na uchovávaní klenotov ľudovej tvorby. Bol zemito a srdcom spätý so všetkým, čím žili, s čím sa borili a z čoho sa tešili naši predkovia.

Ušil mnoho sukieň, halien, lajblíkov. Do práce vkladal kus umu, výtvarného citu. Vychádzal z pôvodných lúčanských vzorov, na niektorých miestach ich štylizoval a dotváral. Šil kroje pre lúčanskú folklórnu skupinu, ale do jeho krojov sa obliekali i okolité súbory v okrese a kraji. 
Hrával a režíroval divadelné hry, skladal kuplety, napísal hru o starodávnych lúčanských priadkach.

Založil prvý lúčanský folklórny súbor Choč v roku 1940, ktorý viedol do roku 1947. V roku 1960 založil krúžok ľudových tancov DO ČSM.

V roku 1973, vo veku 78 rokov, mu minister kultúry SSR udelil pamätnú medailu Folklórneho festivalu Východná. Bol to vo svojom čase najstarší ochotnícky pracujúci choreograf na Slovensku. Ešte v roku 1974 mal sólový výstup so žartovnými a valašskými piesňami. A keď mal osemdesiat, vystupoval ako hosť s folklórnou skupinou SZŽ v Lúčkach.

Jeho srdce dotĺklo 8. októbra 1976.

Článok spracovala Ing. Petra Mihoková