Deň matiek 2019

Deň matiek 2019

Deň matiek v Lúčkach 12. mája 2019 I v našej obci, obci Lúčky sa dňa 12. mája, sála obecného úradu zaplnila tým najvzácnejším čo život na tejto planéte môže stvoriť a to mamami, starými mamami. Sám Boh stvoril mamu, aby svet urobil krajším, milším a vložil doň dokonalosť. Nepoznám vzácnejšie stvorenie, ako je matka. Je až neskutočne nádherné, čo sa v tejto osobe môže všetko skrývať. Nemám slová, neviem použiť tie správne myšlienky, ako doceniť vzácnosť mami, vždy k tomu niekoho potrebujem. Pripomeniem Vám aspoň pár slov z oslavy dokonalosti v našej obci. MAMA Vie o nás všetko. Viac, než mnohí iní. A napriek tomu nikdy nesklame. A nespomína dlho na prečiny. O kom to vravím? Predsa o mame. Mama. Ten človek, čo najdlhšie mlčí, keď ublížia mu jeho najbližší. Po každom páde znova chodiť učí. Po každom plači znova utíši. Mama. Tá večná diakonka skromná. Vyperie, žehlí, sedí nad šitím. Takejto službe nič sa nevyrovná. No iný život bol by nebytím Tak vážme si ich, kým sú medzi nami. A prosme Boha, nech bdie pri nich sám. Veď by sme často v svete boli sami bez našich dobrých milujúcich mám. Najkrajším mesiacom roka je máj a najkrajším dňom je Deň Matiek. Všetci to vieme. Pre každého je jeho mamka tou najdôležitejšou osobou na svete. Mamka je ten človek, ktorého náruč sme pocítili ako prvú. Bolo to jej objatie, jej pohladenie, čo sme pociťovali od prvých dní nášho života. Jej hlas sme počúvali, učili sa prvé slová od nej. Mama si zaslúži nielen našu úctu, zaslúži si našu lásku, zaslúži si, aby sme sa starali o jej šťastie. Deň matiek je príležitosť všetko toto si pripomenúť, aby sme na to v bežiacom kolobehu života nezabúdali. Zároveň je to dôvod, aby sme svojej mame vyjadrili city, aby sme ju objali, pripravili jej radosť. Čo všetko si musí jedna matka prežiť, viete len vy ženy. Prajem teda všetko dobré všetkým mamičkám. Mladým mamičkám, aby si užívali radostí so svojimi detičkami a taktiež mamkám skoršie narodeným, aby im ich veľké deti prinášali viac radostí ako starostí. Pamätáš mami, keď si ma priniesla domov v bielej perinke? Pamätáš sa na autíčko s ktorým som sa tak rád hral? Pamätáš sa na moje prvé topánočky? A na môj prvý krok? Vidím ešte dnes krásny úsmev, ktorý vyčarilo na tvojej tvári moje prvé slovo : „MAMA“ A potom jedno ráno si mi dala do ruky lízanku, na chrbát zavesila tašku a kráčali sme spolu do školy. Tešil som sa dovtedy, kým ma od teba neodtrhli, nechápal som to a chcel som tomu rozumieť. Priniesol som prvú jednotku, mami, ako je to dávno? Sú to sekundy, hodiny, mesiace a roky plynúceho času. Toho času, v ktorom som sa učil žiť. Mami, na čo myslíš? Na to keď som prišiel prvý krát neskoro domov? Viem, bola to hlúposť, ale ako ti to vysvetliť? Že som chcel prežiť kúsok ozajstného večera, večera vo dvojici. Nie, nebolo to nič zlé, len ten večer sa tuším spájal s prvým bozkom. Mami, ty plačeš? Neplač, teš sa, som tu, som mladý a som aj starý. Mladý na to, aby som vedel, čo je život, starý na to aby som sa pohral so svojim autíčkom. Dnes už viem, čo je život. Krásna lúka plná kvetov, slnko zohrievajúce svet, ľudia, ktorých každodenne stretávam...... Ty, s krásnym úsmevom. Život, to je obrovský strom, pod ktorým si môžu oddýchnuť všetci ľudia. Mami, mám ťa veľmi rád a chcem ti v tento krásny deň, povedať to slovo, ďakujem! Ďakujem za cestu k životu po ktorej si ma učila kráčať. Ďakujem za pohladenie tvojou rukou. Ďakujem za prebdené noci, v ktorých si spolu so mnou prežívala bolesť. Ďakujem...... Mami, za všetko, ďakujem, za to čo bolo, i za to čo príde. Vidím prekvapenie v Tvojich očiach a krásny úsmev, ktorý z nich vyžaruje. Vlastne až teraz si si uvedomila, že už nie som ten malý chlapec s rozbitými kolenami. Mami pamätáš...? Je to už dávno, keď som otvoril oči a pozrel sa na svet, bol biely a strašne veľký. Mami, dnes som už dospelý a svet je už krásny a farebný.
Branislav Hrbček Ľubica Homolová