Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Živočíšstvo

Skutočnosť, že sa kataster obce Lúčky nachádza v centrálnej časti Chočských vrchov, kde saslimak zachovali najväčšie súvislé komplexy lesov v tomto pohorí, podmieňuje rozšírenie živočíšstva tzv. montánneho (lesného) typu. V nerušených lesných zákutiach tu ešte dnes nachádzajú vhodné podmienky k svojmu životu tak významné druhy živočíchov ako sú veľké šelmy - medveď, rys a vlk. 
Medveď sa v tejto oblasti udržal i v čase kritického poklesu jeho počtu na Slovensku na prelome 20. a 30. rokov. Od roku 1979 do perlovecroku 1989 tu ulovili troch medveďov. Vlka vyhubili v tejto oblasti pôvodne už v 19. storočí. Odvtedy sa tu vlci vyskytovali sporadicky v rokoch 1964 - 1965 v súvislosti so vzrastom ich počtu na celom Slovensku a navštívili niekoľkokrát salaše na poľanách pod Chočom a na Dankovej. Po asi 15-ročnej prestávke sa tu vlci objavili znovu v rokoch 1981-1982 v dôsledku zavedenia čiastočnej ochrany vlka na Slovensku v čase výchovy mláďat (marec - september). Z vlčej rodiny, ktorá sa v Chočských vrchoch zdržiavala od r.1981 ulovili v roku 1985 dvoch vlkov. Rys žije v centrálnej časti Chočských vrchov a vďaka svojim bystrým zmyslom sa iba zriedka stáva úlovkom poľovníkov. Od vojny do r. 1989 ulovili v okolí Lúčok štyroch rysov na lokalitách Hlboká, Suchá, Hvozd a pod Smrekovom. V súčasnosti žije v poľovnom revíri Lúčok (5261 ha) 12 ks medveďov, 5 ks rysov a vlci sa vyskytujú len sporadicky. 
Z malých šeliem je v tunajších lesoch zastúpená líška, kuna lesná, tchor obyčajný, lasica a hranostaj. Vďaka početným miestam so skalnatým terénom v lesnom pásme a blízkosti podhorských polí a lúk tu nachádza vhodné podmienky aj jazvec. Zriedkavejšia je kuna skalná. Bola hojnejšia v minulosti, keď okrem prírodných biotopov nachádzala vhodné sídla aj v početných senníkoch na horských lúkach. Na rozhraní lesa, podhorských lúk a polí i nevysoko v doline sa vyskytuje vzácne aj mačka divá. V tejto oblasti dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia na Slovensku, keďže časté zimy s vysokou vrstvou snehu jej znemožňujú dostať sa ku hlavnej potrave - drobným hlodavcom. 
Z párnokopytníkov žijú v lesoch Lúčanskej doliny významné poľovné druhy - jelenia, srnčia a diviačia zver. V roku 2007 boli jej jarné kmeňové stavy nasledovné: 50 ks jelenej zveri, 49 ks srnčej zveri a 12 ks diviačej zveri. V minulosti (I. ČSR a skôr) tu bola hlavnou poľovnou zverou zver srnčia, zatiaľ čo jelenia zver bola vtedy ešte veľmi zriedkavá. Na rozsiahlych rúbaniskách v masíve Magury bolo v tých časoch možné počas cesty dolinou napočítať 30 až 40 ks srnčej zveri. Počet jelenej zveri začal rásť až v povojnových rokoch. V porovnaní s inými oblasťami Liptova tu jelenia zver nachádza oveľa lepšie potravné podmienky - hojnejšie zastúpenie listnatých drevín a hlavne veľmi pestré zastúpenie krov na vápencových svahoch, rúbaniskách, horských lúkach i v lesnom podraste. Dosahuje preto i mimoriadne pekné a kvalitné parožie. Z oblasti Lúčok sú známe viaceré trofeje jeleňov, ktoré dosiahli podľa medzinárodnej metódy bodové ocenenie na striebornú medailu a tiež jedno parožie z jeleňa uloveného roku 1984 v Žihľavnom ocenené zlatou medailou (211,81 bodov). Lúčky patrili oddávna v Liptove aj k známym loviskám diviakov. 
Z drobných cicavcov, okrem bežných druhov, ako sú veverica, hrdziaky, ryšavky, hrabáč obyčajný, piskor obyčajný a malý, sa vyskytuje na lesných okrajoch aj plch veľký a v celej lesnej zóne i vzácnejšie druhy - plch hôrny, pĺšik lieskový, hraboš močiarny a piskor vrchovský. Z Veľkého Choča sa udáva aj výskyt vzácneho hraboša snežného. V oblasti polí a lúk je bežný hraboš poľný, ktorý spolu s krtom obyčajným vystupujú až vysoko na horské lúky. Popri potokoch žijú dulovnica väčšia a krysa vodná. V podhorskej zóne je dosť bežný aj jež obyčajný. Nepríjemnými spoločníkmi človeka sú myš domová a potkan obyčajný. 
V horských lesoch žije viacero druhov charakteristických vtákov, z ktorých treba uviesť najmä významné kurovité vtáky - hlucháňa a jariabka. Počet hlucháňov v chočskej oblasti posledné roky o niečo poklesol v dôsledku vyrúbania starých lesných porastov na miestach niekdajších hlucháních tokanísk. Jariabok sa vyskytuje až po hornú hranicu lesa. V minulosti sa na lúkach v priestore Danková- Ostrô vyskytoval aj tetrov obyčajný. Vtedajší výskyt asi súvisel s existenciou rozsiahlych rúbanísk v masíve Osobitého a Magury, kde nachádzal vhodné podmienky pre tok a hniezdenie. Nápadným vtákom je orešnica perlavá. Jej škriekavý hlas možno počuť najmä v jeseni, keď si vytrvalo znáša na zimu zásoby lieskových orechov. Z ďatlov treba spomenúť najmä vzácnejšieho ďubníka trojprstého, tesára čierneho a miestne v bučinách sa vyskytuje i ďateľ bielochrbtý. V nemalej miere sú zastúpené sýkorky, králiky, kôrovník dlhoprstý, vrchárka modrá, typické krivonosy, hýľ, čížik a iné. 
Z drozdov je bežný drozd plavý, drozd trskotavý aj typický horský druh - drozd kolohrivý. Hojne sú zastúpené bežné druhy lesného vtáctva ako sú pinky, kolibkáriky, penice, červienka, ľabtuška hôrna, všadeprítomný oriešok a mnohé iné. Zriedkavejšie sú žltochvost hôrny, muchárik bielokrký, muchárik malý a brhlík. Zo sov tu nájdeme sovu obyčajnú, myšiarku ušatú, ako aj dva vzácnejšie horské druhy - pôtika kapcavého a kuvička vrabčieho. Na bralnatých miestach hniezdi aj naša najväčšia sova - výr skalný.