Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Prírodná pamiatka Lúčanské travertíny

V kúpeľoch Lúčky, ktoré ležia na prosečnianskom zlome medzi Chočskými vrchmi a Liptovskou kotlinou, vyviera viacero prameňov, ktorých teplota je od 17 - 33 °C a výdatnosť spolu okolo 30 l. s-1. Hlavným zlomom, v ktorého línii je rada výverov minerálnych prameňov, je lúčanský zlom v smere SSZ - JJV. Pri ich vyvieraní na povrch nastávajú zmeny ako ochladenie, zmenšenie tlaku, či úniky plynov. Takto, aj pod vplyvom rastlín a živočíchov, dochádzalo k vyzrážaniu uhličitanu vápenatého z minerálnych vôd do mladých usadenín na povrchu. Rastlinné telá pri ich vzniku odumreli, ale ostali po nich dutinky, ktoré dnes dávajú lúčanskému travertínu jeho charakteristický vzhľad. Sled ročných období sa prejavuje na travertíne striedaním tenších a tmavších vrstvičiek s vrstvičkami hrubšími a bledšími. Na rýchlosť zrážania, na farbu a tvar vylúčeného travertínu má vplyv povrch kraja, teplota vody, množstvo oxidu uhličitého, nerastný obsah vody, organizmy vo vode a geologicko - tektonická stavba krajiny. 

V Lúčkach vystupuje pomerne hrubá vrstva travertínov o mocnosti 40 až 50 m. Staršie travertíny vytvárajú plošinatú vyvýšeninu Skálie západne od štátnej cesty s kótou 644 m n. m. Vytvárajú tiež ďalšie zrázne skalné steny na západnom a severnom okraji obce zvané Zápoly a Skaličky. Mladšie travertíny vyplňujú terajšie koryto potoka Lúčanka v priestore od kúpeľov po Liptovskú Teplú, kde vytvárajú menšie skalné stupne. Z historických prameňov vieme, že sa v Lúčkach nachádzali dva kameňolomy, v ktorých sa ťažil lúčanský travertín nielen pre miestnu potrebu, ale aj pre vývoz. V r. 1930 už boli lomy opustené pre nedostatok objednávok. Od 30 - tych rokov sa teda ťažilo len pre miestne účely, neskôr (v r. 1963) bola ťažba zakázaná kvôli riziku narušenia režimu podzemných vôd. Prírodná pamiatka Lúčanské travertíny bola vyhlásená v roku 1975 s výmerou 3,7694 ha a s ochranným pásmom 3,5608 ha.