Rastlinstvo

Z fytogeografického hľadiska patrí flóra najbližšieho okolia Lúčok do oblasti západokarpatskej kveteny, do podokresu Chočské vrchy. Vzhľadom na polohu Lúčok je časť kveteny priraďovaná aj do podokresu Liptovská kotlina. Pozornosť botanikov pútal v minulosti, ale aj v súčasnosti, najmä Choč, ktorý vyniká bohatou a pestrou vápencovou flórou. Dejiny botanického výskumu Choča nachádzame v dielach významných botanikov svetového mena - Kitaibela a Wahlenberga, botanizovali tu tiež Rochel, Brancsik, Mihalik, Sagorski - Schneider, Holuby, Pax, Borbas, Lányi, Huljak, Lengyel. Podrobnejšie floristivké údaje z bezprostredného okolia Lúčok podáva Wetschky, ktorý roku 1871 v rámci botanickej vychádzky podnikol výstup na Choč z oravskej strany a zostupoval do Lúčok. Z roku 1919 sú podrobné Dominove údaje, ktorý šiel na Choč z Liptovskej Teplej cez Lúčky. Pre súčasnú botaniku majú tieto práce mimoriadny historický význam. 
Horské lúky v okolí obce sa vyznačujú bohatým výskytom žltohlavu európskeho. Floristicky zaujímavé sú aj travertínové terasy v intraviláne obce s početnými odtlačkami rastlín, kde dnes napríklad rastie rebrica pyrenejská, jastrabník prerastlíkovitý, jagavka konáristá, rozchodník biely, hakélia zohnutá, kocúrnik panónsky a huľavník tuhý. 
V najbližšom okolí obce a kúpeľov je ešte olšovník rascovitý, olšovníkovec močiarny, chrastavec Kitaibelov, smldník jelení, boľševník borščový, prasličkovka zimná, papradník močiarny, mliečnik drobný, močiarka vodná, starček barinný. Pozoruhodný je nález zanichelky močiarnej - rastliny, ktorá je udávaná zo Záhorskej nížiny, dolného Považia a Potisia a ktorej výskyt v tejto pomerne vysokej polohe súvisí pravdepodobne s temperatúrou vôd v Lúčkach.