Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Rímsko - katolícka cirkev

Aktuálny rozpis bohoslužieb nájdete na tomto linku: 

https://www.mojakomunita.sk/web/farnost-lucky/uvod

Spišská diecéza sa skladá z troch regiónov: Orava, Liptov, Spiš. V priebehu 9. storočia bolo toto územie súčasťou Veľkej Moravy. Od roku 1018 do roku 1776 spravovala celé územiecirkev 1 Ostrihomská arcidiecéza. V rokoch 1198 - 1776 existovalo Spišské prepošstvo, ktoré bolo nápomocné arcidiecéze. Spišskí prepošti sa usilovali, aby bolo prepošstvo povýšené na diecézu. Kráľ Ľudovít a Spišská Kapitula roku 1348 požiadali pápeža Klementa VI., aby na Spiši zriadil diecézu. Všetky plány však stroskotali a až v roku 1776, keď cisárovná Mária Terézia vymenovala nového ostrihomského biskupa Batthyáňa za uhorského prímasa, pápež Pius VI. zriadil bulou Romanus pontifex Spišské biskupstvo so sídlom v Spišskej Kapitule. Katedrálnym chrámom sa stal prepoštský kostol cirkev 2sv. Martina. Do novozriadenej diecézy patrilo 119 farností z liptovského, oravského a spišského panstva. Arcidekanát Liptov mal v tom čase 20 farností a 3 kaplánky. 
Z archívneho dokumentu Obecného úradu v Lúčkach sa dozvedáme, že lúčanská farnosť vznikla v r.1818. Predtým Lúčky patrili do farnosti Liptovská Teplá.

Kňazi farnosti Lúčky 20. storočia

1. Andrej Bažík - v roku 1897 ho spišský diecézny biskup vymenoval za farára v Lúčkach, kde pôsobil do roku 1905. 
2. Bernard Sommer - do farnosti Lúčky prišiel v roku 1905, pôsobil tu však len veľmi krátko. 
3. Ladislav Moyš - do farnosti Lúčky ho ustanovil biskup v roku 1905 (koncom), pôsobil tu len do novembra roku 1906. Zo svedectva očitého svedka sa dozvedáme, že farníci prijali nového kňaza slávnostne: "My sme tu všetci Slováci. V tejto nádeji Vás vítame." Ladislav Moyš neustále pracoval na duševnom i hmotnom povznesení ľudu. Bol dobrým kazateľom a prostredníctvom svojich kázní pôsobil na srdcia svojich ovečiek. Lúčania v ňom našli dobrého otca. Keďže bol vdp. Moyš stúpencom Slovenskej ľudovej strany, nenašiel pochopenie u všetkých farníkov a začali ho udávať nielen politickým úradom, ale i biskupovi. Na základe toho musel farnosť opustiť. Je však obdivuhodné, že i napriek nútenému odchodu z Lúčok sa nepriečil autorite diecézneho biskupa Alexandra Párvyho a vyzval farníkov, aby ho v pokoji prepustili. Obyvatelia Lúčok chceli svojho farára odprevadiť až na stanicu do Liptovskej Teplej. Žandári im v tom bránili. Kňaz Lúčanov poprosil, aby sa vrátili domov. 
4. Bartolomej Ján Smizsár - bol nástupcom vdp. Moyša, pôsobil tu do roku 1915. Lúčania ho odmietali prijať a bojkotovali ho. Pri jeho príchode ho nikto nevítal a neposlali po neho ani odvoz. Na nedeľné bohoslužby veriaci neprichádzali do kostola, ale sa zhromažďovali na miestnom cintoríne. Preto kňaz požiadal žandárov, aby cintorín obsadili a nedovolili sa ľuďom schádzať. Obyvatelia obce začali chodiť ku kaplnke na začiatku dediny. I tomuto schádzaniu bolo zabránené. Ustúpiť nechcela ani jedna strana. Lúčania si stáli za svojim a maďarsky orientovaného kňaza nechceli. 
5. Karol Machay - za správcu farnosti Lúčky bol vymenovaný v roku 1915, kde vystriedal neželaného kňaza Smizsára. Tu pôsobil len tri mesiace. 
6. Ladislav Mikula - prišiel v roku 1915, zotrval tu do roku 1918. 
7. Andrej Scheffer - do farnosti prišiel v roku 1918 a pôsobil tu jedenásť rokov. 
8. Michal Bačík - do farnosti Lúčky nastúpil ako farár v roku 1929. O príchode nového farára do Lúčok sa písalo i v novinách. Nového kňaza vítali farníci s veľkou radosťou: "Bačík je nie neznámy, je nie nový, veď nám ho dala a vychovala susedná Teplá. Hovorí jadrne, jasno a úprimne". Vdp. Bačík za plodných 15 rokov vykonal na Lúčkach mnoho práce. Svedčia o tom i podrobné záznamy: "Rád sa zaoberám históriou a preto mimo udalostí, ktoré sa stali v tunajšej farnosti, zaznamenal som do kroník aj udalosti svetové". Tu sa v roku 1935 stal dekanom a školským inšpektorom. Sám o tom napísal: "Dňa 2.9.1935 bol som menovaný za dekana a škôldozorcu dolnoliptovského dištriktu. Lúčky sa takto stali prvý raz dekanským sídlom od založenia a jestvovania fary". V Lúčkach pôsobil práve v ťažkých rokoch vojny. Snažil sa s farníkmi vychádzať priateľsky, ale vedel aj vhodne otcovsky napomenúť. Počas jeho pôsobenia sa v Lúčkach postavila nová katolícka škola, boli prevedené úpravy malieb v kostole a vyhotovený hlavný oltár. Nebol len dobrým organizátorom, ale sa staral hlavne o duchovný život svojich ovečiek Svedčia o tom mnohé zápisy, napr.: "Farnosť v Lúčkach, vždy verná Rímu, krásne a okázale oslávila 15. výročie korunovania sv. Otca Pia XI. V prvú pôstnu nedeľu bola cirkevná slávnosť v kostole, odpoludnia zase príležitostná akadémia v škole. Krásne a dojímavo prehovoril miestny vdp. dekan Bačík. Slávnosť, ktorej sa zúčastnilo asi 1000 veriacich, sa zakončila spievaním pápežskej hymny. Zo slávnosti odchádzajúce obecenstvo stále volalo na slávu veľkému pápežovi". V roku 1941 sa v Lúčkach konali sv. misie. Od roku 1925 prešiel dlhý čas, preto vdp. Bačík pozval pátrov dominikánov z Trenčína. Farníci chodievali s radosťou a nadšením na kázne, pobožnosti a sv. omše. Dokonca vdp. dekan poprosil riaditeľov tovární v Ružomberku, aby katolíci v Lúčkach mali jeden deň z práce voľno. Dekanovu žiadosť neodmietli. Misie sa skončili 21. decembra 1941 slávnostnou procesiou cez obec. Vo farnosti pôsobil až do roku 1944. 
9. František Martinka - keďže bol farár Bačík vyťažený, požiadal pána biskupa Vojtaššáka o pridelenie kaplána. Jeho žiadosť bola vypočutá a 1.10. 1941 bol za kaplána do Lúčok menovaný František Martinka, ktorý tu pôsobil do 21.2.1942. 
10. Vojtech Lizák - po vysviacke v r. 1942 nastúpil na svoje prvé kaplánske miesto práve do Lúčok, kde pôsobil do r.1943. 
11. Ján Kajan - po vysviacke v r. 1943 pôsobil ako kaplán na Lúčkach od 1.7.1943 do 30.6.1944. 
12. Rudolf Varhol - v máji 1945 bol preložený z farnosti Liptovské Sliače za správcu farnosti Lúčky, tu pôsobil len 6 mesiacov a vrátil sa späť do L. Sliačov. 
13. Ondrej Sula - 5.8.1944 ho otec biskup ustanovil za kaplána do Lúčok a 12.8. 1944 sa stal správcom tejto farnosti. V januári bol však preložený do Prosieka, potom do Liptovskej Lúžnej. Do Lúčok sa vrátil 25.8.1945 a pôsobil tu do 1.10.1958 ako správca farnosti. Zo svedectva vdp. Kornela Brtku sa dozvedáme, že vdp. Ondrej Sula bol zatvorený 20.5.1945. Počas jeho väzenia bol správcom farnosti Rudolf Varhol. Preloženie vdp. Ondreja Sulu bolo poznačené politickou situáciou. Vdp. Sula nemal nikdy strach a vedel upozorniť na chyby a zastať sa pravdy. Zápis o ňom hovorí: "Medzi menovaným farárom a miestnymi verejnými funkcionármi už dlhšiu dobu ťahali sa spory. Spory vychádzali najmä z toho, že farár Sula pri každej príležitosti cirkevných slávností osobitne organizoval do sprievodu krojované skupiny mládeže, ďalej pri jednej príležitosti odovzdávania kultúrneho domu vo filiálke v Kalamenoch sám dal podnet k tomu, aby sa ľudia dožadovali posviacky tohto kultúrneho domu." 
14. Kornel Brtko - do lúčanskej farnosti bol preložený z Oravského Veselého dňa 23.11.1958 a pôsobil tu do 22.11.1988. Dňa 13.10.2002, pri príležitosti posvätenia obecných symbolov, bolo vdp. Brtkovi udelené čestné občianstvo. Vo veľkej sále obecného úradu sa konalo slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva. Udelením čestného občianstva boli aspoň čiastočne ocenené zásluhy počas jeho pôsobenia vo farnosti. Zomrel 14.5.2003 v 88.roku života a 64. roku kňazstva. Pohrebnú omšu slúžil Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup. Pochovaný je v rodnej Likavke. Už pred preložením na Lúčky bol vdp.Brtko sledovaný štátnou bezpečnosťou. Začiatky pôsobenia v novej farnosti neboli pre neho ľahké. Sám o tom píše: "Vo Veselom som postavil novú faru a tu kancelária a jedna izbička. To by nebolo najhoršie, ale ľudia ma prijali s nedôverou. Na každom kroku ma špehovali, a preto som sa zle cítil." Po čase si však nový kňaz získal srdcia svojich veriacich. Svojim prístupom a spôsobom života prekvapil i svojich neprajníkov. Vdp. Kornel Brtko bol aktívny v rôznych sférach. Jeho veľkou záľubou bolo režírovanie mnohých divadelných hier. Za jeho režisérske schopnosti ho Matica slovenská v Martine vyznamenala ako najlepšieho režiséra. Ďalšou záľubou bol šport. Práve cez šport dokázal združiť a vychovávať mnohých farníkov. Sám založil mnohé krúžky a oddiely, v ktorých bol členom: volejbal, futbal, stolný tenis, kolky, lyžovanie, šachy a mnohé iné. Aj prostredníctvom športu vedel ľuďom priblížiť Boha. Medzi iným trénoval družstvo dievčat vo volejbale. Pred nedeľným zápasom najprv zobral dievčatá na sv. omšu, až tak išli hrať zápas. Príroda je veľkým dôkazom Božej lásky k nám. A práve príroda mala v srdci vdp. Brtku veľké miesto. Svoju lásku prejavoval prostredníctvom včelárstva, rybárstva, poľovníctva. Počas jeho pôsobenia vo farnosti Lúčky ho cirkevní predstavení niekoľkokrát chceli vymenovať za dekana. No on vždy odmietol. Veľkou prednosťou vdp. Brtku bol jeho hlas. Veľmi rád spevom oslavoval Boha. Jeden z prvých krokov, ktoré vykonal v Lúčkach, bolo založenie cirkevného spevokolu. Roky jeho pôsobenia na Lúčkach boli poznačené nadvládou komunizmu. Niekoľkokrát požiadal o výstavbu nového kostola vo filiálke Kalameny a o výstavbu novej farskej budovy. Tieto žiadosti boli vždy zamietnuté. Podarilo sa mu však previesť aspoň malé úpravy vo farskom kostole a na farskej budove. V Lúčkach i Kalamenoch boli doplnené zvony. I keď mnoho jeho činností bolo nepochopených a roky jeho pastorácie boli poznačené pochmúrnymi časmi, predsa sa vždy snažil zachovať si veselú myseľ, a tak pozitívne ovplyvňoval aj svojich farníkov. On sám sa vyznáva: "Nech sa čokoľvek s nami stane, nezabudnime, že Božia láska je vždy väčšia ako naša nevďačnosť a neláskavosť. Nad všetkými mojimi svetskými láskami strechu dáva láska k Bohu a Božia láska ku mne. Boh je láska. Vždy som sa snažil všetko konať ku väčšej cti a sláve Božej, i keď sa všetko nepodarilo. Všetko čo som dosiahol, dosiahol som len z Jeho vôle. Preto za všetky činy môjho kňazského života patrí vďaka láskyplnému Bohu. Za celý môj život, za všetko, čo mi Pán dal a dovolil vykonať, treba úprimne poďakovať. Deo Gratias - Bohu vďaka." 
15. ThDr. Alojz Frankovský, PhD. - do farnosti Lúčky prišiel v r. 1989, v r. 1990 sa stal cenzorom náboženskej literatúry a v tom istom roku bol preložený za farára do Poľanoviec, kde pôsobí dodnes. Počas jeho pôsobenia v Lúčkach sa začalo s výstavbou novej farskej budovy. V roku 1990 sa stal odborným asistentom na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského, Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule, Spišskom Podhradí. Svojimi prednáškami z dogmatiky obohacuje a pripravuje bohoslovcov na kňazskú činnosť. V roku 1993 sa stal sudcom Cirkevného súdu spišského biskupstva. V roku 1995 získal v Krakove titul ThLic. z teológie, v roku 1996 sa stal odborným asistentom na Katolíckej univerzite v Ružomberku a v roku 1997 získal v Bratislave doktorát z teológie a titul PhD. 
16. Jozef Gazda - do farnosti Lúčky nastúpil v roku 1990 a zároveň spravoval excurrendo farnosť Liptovský Michal. Počas dovolenky v máji 1992 dostal náhlu mozgovú príhodu. Kvôli jeho zdravotnému stavu ho v apríli 1993 otec biskup Tondra uvoľnil z pastorácie. 
17. Vincent Dzurňák - v roku 1991 nastúpil do farnosti Lúčky ako kaplán, po ochorení vdp. Gazdu sa v roku 1993 stal správcom farnosti. V roku 2002 bol vymenovaný za kaplána do Štrby. Počas jeho pôsobenia bolo dokončené rozšírenie kostola vo filiálke Kalameny. Taktiež bol zrekonštruovaný farský kostol v Lúčkach a kúpeľná kaplnka. 
18. Peter Kvasňák - pôsobí vo farnosti Lúčky od r. 2002.

Duchovné povolania z farnosti Lúčky

1. Vincent Dorník - narodil sa 29.4.1929 v Lúčkach, kde navštevoval aj Základnú školu. V rokoch 1944 - 1948 absolvoval Gymnázium v Ružomberku a v roku 1948 bol prijatý na štúdium teológie v Spišskej Kapitule. V roku 1950 však seminár zatvorili a prestup do Bratislavy mu nepovolili. Mladému klerikovi sa rozplynula predstava o kňazstve a namiesto toho musel nastúpiť do pomocných technických práporov. Od roku 1950 do 31.12.1953 prešiel prápory v Novom Jičíne, Přerove, Pardubiciach a českých Budějoviciach. Po návrate domov pracoval od 18.1.1954 do 20.9.1964 v Okresnom stavebnom podniku Ružomberok. Po 14 rokoch neistoty ho prijali späť do seminára a uznali mu dva semestre štúdia. A tak v roku 1964 nastúpil do druhého ročníka. Kňazskú vysviacku prijal z rúk otca biskupa Ambróza Lazíka 23.júna 1968. Po vysviacke nastúpil na miesto kaplána v Liptovskom Mikuláši. V roku 1969 sa stal správcom farnosti Veľké Borové a v roku 1978 správcom farnosti Chmeľnica. V roku 1986 bol preložený za správcu farnosti Lisková a od roku 1997 pôsobil ako farár v Malatinej. V súčasnosti je už na dôchodku a pomáha vdp.Kvasňákovi v rodnej obci Lúčky. 
2. Štefan Hrbček - narodil sa 7.11.1979 v Lúčkach, tu navštevoval aj Základnú školu. Gymnázium sv. Andreja navštevoval v rokoch 1994-1999, potom bol 2 roky na civilnej službe na Farskom úrade v Krupine. V roku 2001 bol prijatý na Rímskokatolícku Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského, na Teologický inštitút v Spišskej Kapitule, Spišskom Podhradí. Diakonskú vysviacku prijal v 5. ročníku a štúdium úspešne ukončil primíciami dňa 18.6.2006, kedy slávnostne prijal od otca biskupa Františka Tondru kňazskú vysviacku. V súčasnosti pôsobí ako kaplán v Spišskej Belej.

Článok spracovala Ing. Petra Mihoková z údajov diplomovej práce Mgr.Radovana Sekana s názvom "Kňazi farnosti Lúčky 20.storočia"